História zápasenia

Zápasenie je jedným z najstarších druhov športu, čo deklarujú i rozličné doklady z dávnej minulosti – náhrobok Beni-Hassan v Egypte z obdobia okolo roku 3200 p.n.l., či pozostatky z krétsko-mykénskej kultúry z obdobia 3 400 p.n.l.. Zápas bol základným prostriedkom existencie človeka od prvopočiatku vývoja ľudstva. Najstaršie formy súboja bez zbraní, známe aj vo väčšine tradičných národov u Grékov predstavovali Pentathlon a Pankration. Zápasenie bolo aj súčasťou programu antických olympijských hier. Postupom času sa z neho stal samostatný prostriedok kultovej, neskoršie fyzickej prípravy a v jednotlivých vývojových obdobiach spoločnosti bol dôležitým článkom vojenskej prípravy bojovníkov i príslušníkov vznešenejších vrstiev v spoločnosti.
historia socha
V stredoveku bolo zápasenie jednou zo 7 zručností rytierov. V 16. storočí vyšli prvé knihy so zápasníckou tematikou. V roku 1512 Nemec A. Durer napísal Fechthandere Schrift (Zápasenie rukou), v roku 1539 Fabian z Auerewaldu: Ringrehus (Umenie zápasiť). Okolo roku 1800 bolo zápasenie znovuobjavené J.C.F. Guts-Muthsom, G.N.A. Viethom a F.L. Jahnom. Do školskej telesnej výchovy sa zápasenie začlenilo v 18. storočí a v 90-tych rokoch spracovali vo Francúzku Doublier Christov a Rigel prvé pravidla zápasenia a nazvali ich grécko-rímsky zápas. Tieto pravidlá sa nezhodovali s pravidlami starogréckeho zápasu, kde boli povolené chmaty na celé telo. Nový zápas sa rozšíril najprv v Európe. V roku 1896 sa konali prvé novodobé Olympijské hry a zápasilo sa len v jednej hmotnostnej kategórii. V roku 1912 bola založená Medzinárodná ťažkoatletická federácia. Tá sa v roku 1921 premenovala na Medzinárodnú amatérsku federáciu zápasu (FILA). Združovala 17 štátov, medzi nimi aj ČSR, a organizovala a riadila ME, MS a OH.

Prvé kroky zápasenia na Slovensku siahajú do Košíc, prvé záznamy sú z roku 1904. V roku 1922 vznikla Slovenská župa ČSZŤA s pôsobnosťou pre celé Slovensko a Podkarpatskú Rus. Po vojne došlo k rozmachu tohto športu a v roku 1947 bolo na Slovensku činných už 11 klubov. V roku 1969 bol založený Slovenský zápasnícky zväz (SZZ), ktorý už v roku 1978 združoval 23 oddielov s 1644 členmi, z toho 1321 aktívnych zápasníkov. S rozvojom zápasenia a s rozširovaním jeho základne prišli aj prvé úspechy. Našou najväčšou osobnosťou v grécko-rímskom zápasení je z týchto čias Vítězoslav Mácha (olympijský víťaz z Mníchova 1972, majster sveta z Katovíc 1974 a Goteburgu 1977, a majster Európy z Bursy 1977). V roku 1976 Dan Karabín (18.2.1955) z Nitry, získal prvenstvo na kontinentálnom šampionáte voľnoštýliarov v Leningrade. Spomedzi jeho ďalších úspechov môžeme spomenúť: Majstrovstvá Európy Haparandy 1974 - 1. miesto, Majstrovstvá Európy Leningradu 1976 - 1. miesto, Olympijské hry Moskva 1980 - 3. miesto. Začiatkom 90-tych rokov po spoločensko-politických zmenách dochádza k ďalšiemu obrovskému úspechu v tomto športe, keď v roku 1990 získal Jozef Lohyňa (13.4.1963), odchovanec Prievidze, na MS v Tokiu titul majstra sveta. Medzi najvýraznejšie osobnosti ženského zápasenia patrí Lenka Matejová (26.1.1990), odchovankyňa bratislavského klubu ZK Dunajplavba, ktorá v roku 2005 na Majstrovstvách Európy kadetiek v Tirane ako prvá získala medailu pre ženské zápasenie, keď skončila na 3. mieste. Jej ďalšie úspechy : Majstrovstvá Európy kadetiek Varšava 2007 – 2. miesto, Majstrovstvá Európy junioriek Tbilisi 2009 – 1. miesto, Majstrovstvá Európy junioriek Samokov – 3. miesto.

Po vzniku SR v roku 1993 sa Slovensko stalo riadnym členom medzinárodnej federácie FILA a CELA a v roku 1998 boli v Bratislave po druhýkrát usporiadané ME. Rok 2004 sa stal rokom storočnice zápasenia na Slovensku.

Z dnešného pohľadu je zápasenie súčasťou sústavy telesnej výchovy a športu. Záujem mládeže o tento šport, ktorý rozvíja harmonicky celý organizmus, sa prehlbuje najmä pre kladný vplyv na všestranný rozvoj, no aj v dôsledku športových úspechov minulých generácií. Rovnako možno pozorovať v poslednom desaťročí zvýšený záujem ženského pohlavia o tento šport.